30 slovenských ľud. piesní pre ženský trojhlas (Mikuláš Moyzes)

From ChoralWiki
Jump to: navigation, search

Music files

L E G E N D Disclaimer How to download
ICON SOURCE
Icon_pdf.gif Pdf
Icon_snd.gif Midi
File details.gif File details
Question.gif Help
  • CPDL #32379:     
Editor: Jan Pallas (submitted 2014-07-03).   Score information: A4, 23 pages, 477 kB   Copyright: CPDL
Edition notes:

General Information

Title: 30 slovenských ľud. piesní pre ženský trojhlas
Composer: Folksong
Arranger: Mikuláš Moyzes

Number of voices: 3vv   Voicing: SSA
Genre: SecularFolksong

Language: Slovak
Instruments: A cappella

First published: 1951

Description:

External websites:

Original text and translations

Slovak.png Slovak text

I.
1. Anička, dušička, poď si ku mne hopkať,
kúpim ti čižmičky, čo ti budú klopkať.
2. A ja si nesadnem ku tebe, môj ľúby,
lebo by ma tvoje očká očarily.

II.
1. Bola to mladucha, ej, mala tá periny.
2. Štyri vozy tŕňa, ej, piaty hrachoviny.

III.
Doliny, doliny, doliny,
po nich sa prechodí môj milý;
hore dolinôčkou
brala zelinôčku
na tvoju boľavú hlavičku.

IV.
Ej, duby, duby, zelené duby, zelená dubina!
Píše mi milý lístoček malý hore od Budína,
hej, tomu on rozumie.

V.
Ej, Janík, Janík! bol bys' zbojník,
ej, kebys' vedel každý chodník.

VI.
Hej! hore háj, dolu háj, hore hájom chodník;
môj otec bol dobrý, ja musím byť zbojník.

VII.
1. Bolo jedno dievča o deviatom lete,
chcelo ono vedieť o širokom svete:
„Nože, mamko, nože už,
či ma skoro dáš za muž?“
2. Jaj, dievčička moja, nevydaj sa ešte,
všetko ľudia vravia, že si mladá ešte;
že takové panny mrú,
čo sa mladé za muž drú.

VIII.
1. Kalina, malina, nad Váhom dozrela:
neraz som ja, šuhaj, za tebou pozrela.

IX.
1. Keď komára ženili,
kvapky vína nemali.
2. Priletel k nim sláviček,
nalial im on žajdlíček.
3. Tak sa oni napili,
že komára zabili.
 
X.
1. Lietala, gágala biela hus nad vodou;
plače dievča, plače nad svojou slobodou.
2. Plače dievča, plače, plače a narieka,
oplakáva ona tie panenské letá.

XI.
1. Mám ja milučkého, mám,
lenže sa ja s ním hnevám;
ale v Boha verím,
že sa ja s ním smerím;
mám ja milučkého, mám.

XII.
1. Milá, čo robíš v rose studenej?
Vijem ti pierko, pierko, pierečko z ruže červenej.
2. Z ruže červenej, aj z majeránu;
prijdiže, milý, milý premilý, ráno v nedeľu.

XIII.
Na Škaredú stredu bude Popolec,
budú chlapci plakať hledza na miešec.

XIV.
Nechoď ty, šuhajko, cez pohanku,
veru ťa zabijú pre frajerku.
A ja mám frajerku, netajím sa,
a mám tiež valašku, obránim sa.

XV.
1. Od Oravy dážď ide,
už môj milý nepríde;
prišiel by on, jaj, Bože,
pre zlé cesty nemôže.

XVI.
1. Ore, ore šesť volov
pod tou horou borovou.

XVII.
Poniže Braniska ceče voda bystra,
nemožem ju zastavic;
frajerečka pyšna, za druheho išla,
nemožem jej zabranic.

XVIII.
Pridz k nam, Bože, z neba,
teraz ce nam treba;
vence dovijame,
šcesca požadame.

XIX.
Sokolovie lúka sama sa mi núka,
žeby ju hrabala moja biela ruka.

XX.
Stará baba zlá, troje detí má,
jedno chodí do školy, druhé šije bačkory,
tretie sedí na kamenci, drží gajdy na remenci,
tak si pekne hrá, trararara rá.

XXI.
Uvej Jána Zimého.
Koho oženíme?
Maru z Ľubietovej, Jáne náš.

XXII.
1. Ej! takaja dzivečka, ej! ani mi pary nit,
ani v Šedzikarce, pre mne frajíra nit.
2. Ej! ani v Šedzikarce, ej! ani vo Fuľance,
ani vo Fincicoch, na tych troch stolicoch.

XXIII.
Široká, široká, požičaj nožíka,
že si odkrojíme z toho radostníka.

XXIV.
1. Široký jarčok, bystrá vodička,
napoj mi, milá, môjho koníčka!
Ja ho nenapojím, lebo sa ho bojím,
že som maličká.
2. Tvoj koník vranný, ostro kovaný,
pokopal by ma podkovičkami;
ja bych nenariastla, by sa nevydala
medzi horami.

XXV.
1. Šuhajko za vodou a ja s druhej strany;
srdiečka sviazané dvoma reťazami.

XXVI.
1. Tá zvolenská brána pekná vysoká;
preletela cez ňu, preletela cez ňu húska divoká.
2. Nebola to húska, boly húsatá;
s vami sa rozlúčam, Bohu vás porúčam, švárne dievčatá.

XXVII.
V tej bystrickej bráne tri ružičky stoja, hoja, hoj!
ešte som ďaleko, už mi jedna vonia, hoja, hoj!

XXVIII.
1. V šírom poli strom zelený,
pod tým stromom vojsko leží.

XXIX.
1. Vyletel vták hore nad oblaky,
mal on perie nado všetky vtáky,
nado všetko stvorenie.

XXX.
Dze ty idzeš, kozače, dze ty idzeš, kozače?
Na krajinu daleko.
Dzivče za ním plače: Vež i mne, kozače,
na krajinu daleko.